Ako zaplátať ,,dieru“ po lekároch vs. rezidentský program

Kto vyšetrí moje dieťa, ak dostane osýpky? Aký lekár mi predpíše lieky?  Kto ma pošle špecialistovi? Základné otázky, ktoré si kladieme v bežnom živote, keď sa necítime vo svojej koži. Odpoveď je jednoduchá  –  ,,obvoďák“ či ,,detský“.  To je prvý kontakt, ktorý nás zdiagnostikuje, predpíše lieky, alebo nás odporučí do rúk inému odborníkovi – špecialistovi.

Problém nastáva v okamihu, keď takéhoto lekára vo svojej blízkosti nemáme. Často volíme alternatívu ambulantnej pohotovostnej služby (známej ako LSPP), ktorá je nám k dispozícii do 22 hodiny a vie vyriešiť náš akútny stav… ale … z dlhodobého hľadiska je takéto riešenie ,,situácie“ nemožné. Je riešením tohto personálneho nedostatku všeobecných obvodných lekárov tzv. rezidentný program? Ako to vidíme my recruiteri?

Ministerstvo zdravotníctva sa k nedostatku lekárov prvého kontaktu (ktorých v súčasnosti chýba okolo 500) postavilo ešte v roku 2014 spustením tzv. Rezidentského programu. U našich susedov Čechov tento projekt úspešne funguje už roky, bohužiaľ na Slovensku nepriniesol očakávané výsledky.  Napriek tomu, že rezident počas špecializačného štúdia dostáva plat (ktorý predstavuje 1,25 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve) doplnený o príplatky nočných a pohotovostných služieb a o školné (na celé štúdium) vo výške 1400 €, nie je to pre lekárov dostatočne zaujímavé. Kde však pramení nespokojnosť?

,,Mať vlastnú ambulanciu a byť sám sebe pánom je sen nejedného z nás“, často mi hovoria lekári, ktorí sa zamýšľajú nad vstupom do programu. ,,LEN za akú cenu?“… pokračujú. Ako výhodu vnímajú samotnú dĺžku špecializačného štúdia, pracovnú dobu v ambulancii a s tým spojeného aj viac času pre rodinu, po splatení dlhu finančnú samostatnosť. Na druhej strane je však samotná ambulancia – lekár, ktorý skončí štúdium a má si odkúpiť ambulanciu od svojho kolegu (zväčša dôchodcu) s istým počtom  kapitovaných pacientov,  alebo kúpiť a zariadiť úplne novú ambulanciu pričom vie, že bez úveru to nepôjde. Keď si k tomu pripočíta náklady spojené s jeho súkromným životom (hypotéka, deti, voľný čas …) prichádza bod zlomu a zavrhnutie myšlienky vstupu do programu.

Strašiakom pre lekárov -rezidentov je určite aj vysoká pokuta, ktorá hrozí každému za nedodržanie stanovených podmienok. Napríklad už pri vstupe je nutné uviesť, v ktorom samosprávnom kraji bude lekár po skončení štúdia pôsobiť – ,,študujem v Košiciach, mám tu svojho priateľa, pochádzam však zo stredného Slovenska, ale aktuálne neviem povedať, či po škole budem chcieť zostať tu, alebo sa vrátiť domov. Nemyslím si, že je nutné uvádzať konkrétny samosprávny kraj, podstatné je, že zostanem tu na Slovensku.“ hovorí čerstvo zaradená rezidentka.

Na začiatku bolo cieľom v priebehu desiatich rokov mať na Slovensku o 900 všeobecných lekárov pre dospelých a lekárov pre deti a dorast viac. Už teraz vieme, že cieľ sa splniť nepodarí. Ministerstvo zdravotníctva sa nevzdáva, snaží sa rezidentský program ,,resuscitovať“ a prebrať opäť k životu. V októbri 2018 k prvým dvom špecializačným odborom pribudli i neurológia, chirurgia, kardiológia, vnútorné lekárstvo, ortopédia, detská psychiatria, anestéziológia a intenzívna medicína a urgentná medicína.

Nezostáva nič iné ako veriť. Veriť, že podmienky a možnosti, ktoré ovplyvňujú vstup lekára do rezidentského programu budú priaznivejšie. Veriť, že sa nikdy neocitneme v situácii, kedy nebudeme mať za kým ísť riešiť napríklad ,,obyčajnú“ chrípku.

Zdroj: TREND, pexels.com

Uverejnené v Články, O ľuďoch a biznise, Personálna stratégia & Kariéra, Výskumy a trendy
Share on LinkedIn
Share on Facebook
Email this to someone
instagram